Úvod

Štátny vzdelávací program (ŠVP) základných umeleckých škôl (ZUŠ) je podľa nového školského zákona hierarchicky najvyšší cieľovo programový projekt vzdelania, od ktorého sa odvíjajú školské vzdelávacie programy hudobného odboru, výtvarného odboru, tanečného odboru aliterárno-dramatického odboru ZUŠ. Predstavuje prvú, rámcovú úroveň dvojúrovňového participatívneho modelu riadenia škôl.

Systém starostlivosti o talenty je v SR v rámci škôl rôznych stupňov, na ktorých je venovaná osobitná starostlivosť každému žiakovi, jeho zameraniu a individuálnym schopnostiam a kde vzdelávací proces je charakterizovaný vysokým stupňom individuálnej starostlivosti. Umožňujú to najmä variabilné študijné programy aalternatívne metódy práce. Tento výchovný princíp sa uplatňuje na všetkých stupňoch atypoch umeleckých škôl, kde najvýznamnejším spoločným cieľom je výchova žiaka ako samostatnej osobnosti, čo podporuje aj horizontálna a vertikálna prepojenosť umeleckých škôl.

Umelecké školstvo na Slovensku predstavuje ucelenú sústavu výchovy a vzdelania, ktorá poskytuje mladej generácii možnosť rozvíjať svoje nadanie v niektorej z tvorivých disciplín. Jednotlivé zložky tejto sústavy a ich výstupy sú uspôsobené tak, že umožňujú žiakovi pokračovať v umeleckej príprave na vyššom stupni a postupne sa kvalifikovať pre profesionálny výkon niektorého umeleckého povolania. Hlavným cieľom umeleckého školstva je výchova umením (formovanie osobnosti), k umeniu (rozvoj schopnosti tvoriť a prijímať umenie) a pre umenie (príprava na profesionálnu umeleckú činnosť).

Základné umelecké školy pôsobia na najširšej základni a v systéme umeleckého vzdelávania predstavujú základný článok. Svojím hudobným, výtvarným, tanečným aliterárno- dramatickým odborom predstavujú školu, ktorá sa venuje špecializovanej odbornej výchove žiakov so zvýšeným záujmom a predpokladmi pre umeleckú tvorbu.

Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17 Školského zákona o výchove a vzdelávaní (ďalej len §…), pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého vzdelávania v stredných školách a v konzervatóriách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách s pedagogickým alebo umeleckým zameraním.

1. Štátny vzdelávací program (ŠVP)

Povinný obsah vzdelania sa uvádza v platnom učebnom pláne ZUŠ schválenom MŠ SR dňa 22. 12. 2003 pod číslom 11 215/2003 s platnosťou od 1. septembra 2004, ktorý je záväzný pre všetky odbory vo všetkých ročníkoch ZUŠ, v školskom roku 2008/2009.

Podľa uvedeného učebného plánu si v šk. r. 2008/2009 tvoria ZUŠ školské vzdelávacie programy pre 1. ročník I. stupňa základného štúdia ZUŠ (§ 7, ods. 2).

Od šk. r. 2009/2010 bude vypracovaný nový učebný plán pre ZUŠ.

• –  je zostavený na základe participatívneho demokratického princípu ako model dvojúrovňového cieľového programu vzdelávania (kurikula) a jeho súčasťou je aj voliteľná časť vzdelávacieho programu individuálnej ZUŠ, t. j. nepovinné voliteľné predmety uvedené v platných učebných plánoch sa menia na voľné hodiny, ktorými škola disponuje v rámci školského vzdelávacieho programu a ktoré zohľadňujú potreby a záujmy školy, miestneho spoločenstva a regiónu pod.,
• –  je zameraný na štandardné cieľové požiadavky na vedomosti, spôsobilosti ahodnotové postoje, ktoré sú rozvíjané prostredníctvom obsahu vzdelania, vymedzeného ako jadrové učivo,
• –  je rámcovaný povinným obsahom vzdelania, ktorým sa majú rozvinúť kľúčové spôsobilosti (kompetencie) požadované pre určitý stupeň a druh vzdelávania garantovaného štátom,

• –  je vypracovaný podľa princípu následnosti a kontinuity stupňov ZUŠ (primárny, nižší sekundárny), ktorých programy na seba nadväzujú a korelujú,
• –  môže sa uplatňovať prostredníctvom rôznych organizačných foriem a metód výučby (riešením problémov a projektov, kooperáciou, zážitkovým učením sa a pod.),
• –  umožňuje modifikáciu obsahu pre ZUŠ,
• –  umožňuje vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
• –  podmieňuje svoje uskutočnenie zabezpečením motivujúceho učebného prostrediaapodporujúcej socioemočnej klímy triedy a školy, odporúča zamerať sa na

  socializáciu žiakov vlastnou kultúrou školy a jej prostredia,

• –  dáva možnosť ZUŠ hodnotiť žiakov komplexne a viac sa zameriavať naindividuálne rozvíjanie osobného potenciálu žiakov,
• –  dáva priestor konkrétnej ZUŠ, aby prostredníctvom vlastného vzdelávaciehoprogramu dotvorila obsah vzdelávania podľa špecifických regionálnych

  a lokálnych podmienok a požiadaviek, pričom stavia na cieľoch ZUŠ,

• –  kladie dôraz na kvalitu ZUŠ, ktorá uplatňuje vonkajšie a vnútorné vyhodnocovanie(evalvácie) svojich programov, procesov a výsledkov,
• –  podporuje samostatnosť ZUŠ a profesijnú zodpovednosť pedagógov za výsledkyvzdelávania,
• –  je to otvorený kurikulárny dokument, ktorý sa bude podľa potrieb a požiadaviekdopĺňať.

  1. 1 Stupne základného umeleckého vzdelania (§ 17)

  Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole.
  Základné umelecké vzdelanie sa člení na
  a) primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,

  b) nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

  1. 2 Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách ( § 51)
  (1) Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.

  (2) Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky. (3) Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.

  (4) Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky.
  (5) V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách, konzervatóriách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.

  (6) Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.
  (7) Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány.
  (8) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.

2. Školský vzdelávací program (ŠkVP) (§ 7)

Voliteľný obsah vzdelania v učebnom pláne ZUŠ.

Školský vzdelávací program (ŠkVP) vZUŠ sa realizuje na základe učebných plánov, učebných osnov, metodických materiálov, pedagogicko-organizačných dokumentov. Sú vypracované metodické pokyny na hodnotenie aklasifikáciu žiakov, podľa ktorých sa uskutočňuje hodnotenie a klasifikácia výkonov priebežných aj na polročných a koncoročných vysvedčeniach, realizujú sa prijímacie, ročníkové a absolventské skúšky, vškolách sú zriadené pedagogické a umelecké rady, odborno-metodické komisie, rodičovské združenia, rada školy a iné, ktoré sa podieľajú na kvalitnom fungovaní škôl.

ZUŠ sa vnezanedbateľnej miere zapájajú do verejnej kultúrno-spoločenskej činnosti. Vytvárajú personálne podmienky pre vznik rôznych neprofesionálnych súborov a aktivít v umeleckej oblasti. V niektorých regiónoch Slovenska tvoria jediný alebo podstatný zdroj kultúrno-umeleckých aktivít. V tejto súvislosti majú nezastupiteľné postavenie v sústave škôl. Voliteľný obsah vzdelávania je napĺňaný v školskom vzdelávacom programe (ŠkVP) ZUŠ, ktorý predstavuje druhú úroveň participatívneho modelu riadenia ZUŠ. Štát dáva dôveru ZUŠ, aby v spolupráci so širšou komunitou spoznali požiadavky obce, regiónu a premietli ich do obsahu vzdelania v rámci voľných hodín. Poskytuje ZUŠ možnosť profilovať sa

a vychádzať v ústrety potrebám a záujmom žiakov.

2.1 Možnosti využitia voľného počtu hodín (v ŠkVP)

● Učebné predmety, ktoré rozširujú aprehlbujú obsah predmetov zaradených doŠtátneho vzdelávacieho programu ako voliteľné predmety učebného plánuv jednotlivých odboroch ZUŠ, tvoria voliteľnú časť vzdelávacieho programu ZUŠ, t. j., nepovinné voliteľné predmety uvedené v platných učebných plánoch sa menia na voľné hodiny, ktorými škola disponuje v rámci školského vzdelávacieho programu a ktoré si ZUŠ sama zvolí a sama si pripraví ich obsah.

• Voľba experimentálne overených inovačných programov na zavedenie do vyučovacej praxe.
• Profilovanie programového zamerania ZUŠ.3. Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelávania

  (ISCED – International Standard Classification of Education)

  Pre vypracovanie Štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých stupňov vzdelávania používame aj na Slovensku klasifikáciu ISCED (UNESCO, 1999) pre obsahové oblasti vzdelávania, podľa ktorej sa postupuje vEurópskej únii a ktorú akceptujú aj iné medzinárodné organizácie (napr. OECD).

  Základný stupeň umeleckého vzdelania, podľa International Standard Classification of Education (ďalej len ISCED), poskytujú v Slovenskej republike základné umelecké školy (ďalej len ZUŠ). Vtejto súvislosti ide oprimárne vzdelanie – 1B anižšie sekundárne vzdelanie – 2B. Zároveň sú ZUŠ súčasťou sústavy základných a stredných škôl.

Medzinárodná klasifikácia vzdelávania ISCED

4. Prípravné štúdium ZUŠ

Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre talentované deti v predškolskom veku na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností dieťaťa a jeho následné zaradenie do príslušného umeleckého odboru. Pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia vliterárno- dramatickom odbore, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium na druhom stupni.

Výchovno-vzdelávací proces vychádza prevažne zo spontánnych a hrových činností dieťaťa, ktoré vychádzajú z automotivačnej hravosti a z detskej naratívnosti. Je dôležité venovať pozornosť psychologickým faktorom – prirodzenej túžbe dieťaťa po tvorivosti, hre
a improvizácii – prebudiť vnímavosť, predstavivosť a následne formovať návyky. Hravý spôsob výučby PŠ zefektívňuje prácu, udržuje záujem dieťaťa a rozvíja jeho fantáziu. Dôležitá je atraktívnosť tém a objavnosť.

5. Prvá časť prvého stupňa základného štúdia – primárne umelecké vzdelanie – ISCED 1 B

1. 1)  Základné štúdium sa člení na prvý stupeň, ktorý nadväzuje na prípravné štúdium a nadruhý stupeň, ktorý nadväzuje na prvý stupeň základného štúdia. Štúdium na prvom stupni má najviac deväť ročníkov a na druhom stupni má najviac štyri ročníky. Je určené pre žiakov, ktorí preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov umožňujúci ich ďalší úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore.
2. 2)  Prvý stupeň základného štúdia sa člení na prvú časť, ktorá má najviac štyri ročníky a na druhú časť, ktorá má najviac päť ročníkov. Úspešným absolvovaním posledného ročníka prvej časti prvého stupňa základného štúdia získa žiak primárne umelecké vzdelanie. Úspešným absolvovaním posledného ročníka druhej časti prvého stupňa základného štúdia získa žiak nižšie sekundárne umelecké vzdelanie.
3. 3)  Zaradenie žiaka do rozšíreného štúdia navrhuje triedny učiteľ. Návrh predkladá riaditeľovi školy do 31. marca školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom má byť žiak zaradený do rozšíreného štúdia.

Ťažisko výučby spočíva v zapojení poznávacieho procesu (v zmysle racionálnom i mimoracionálnom) do vzťahu s tvorením.

5. 1 Ciele primárneho vzdelávania

Súčasná základná umelecká škola svojimi špeciálnymi vzdelávacími a kultúrno-výchovnými cieľmi, obsahom a organizáciou vzdelávania v značnej miere spĺňa požadované atribúty školy s významným kultúrno-výchovným poslaním. ZUŠ vytvárajú podmienky pre aktívnu umeleckú činnosť žiakov základných astredných škôl včase mimo vyučovania v popoludňajších hodinách, ich náplň sa tak stáva významnou a zmysluplnou súčasťou programu výchovy a vzdelávania a účinným nástrojom úsilia proti negatívnym prejavom správania, drogovej závislosti a kriminalite.

V ontogenetickom vývoji jedinca existujú obdobia, v ktorých sú vytvorené najvhodnejšie podmienky na formovanie určitých vlastností osobnosti. Potreba koordinovať formovanie určitých vlastností a postojov osobnosti počas psychického a somatického vývoja jedinca je vedecky podložená. Jej uplatňovanie je obzvlášť dôležité pri rozvíjaní schopností a najmä zručností a návykov, ktoré sú predmetom umeleckého vzdelávania. Práve tieto procesy, vyžadujúce si rovnomerný rozvoj a koordináciu viacerých zložiek osobnosti a zosúladenie činnosti viacerých systémov, možno úspešne rozvíjať spravidla vobdobí mladšieho a staršieho školského veku.

V postpubertálnom období a v období adolescencie ich už spravidla nie je možné efektívne rozvíjať. Vyššie uvedené je potrebné chápať vsúvislosti so špecifikami výchovy a vzdelávania v jednotlivých umeleckých odboroch. Preto aj odporúčaný vek na prijatie do základnej umeleckej školy je uvedený vplatných učebných plánoch pre ZUŠ podľa jednotlivých umeleckých odborov. Z toho vyplýva opodstatnenosť, v mnohých prípadoch nevyhnutnosť, začať umelecké vzdelávanie vmladšom školskom, prípadne už v predškolskom veku dieťaťa. Učebné plány to umožňujú.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplývajú nasledovné ciele:

• rozvíjať kreatívne myslenie,
• rozvíjať emočnú inteligenciu,pestovať zmysel pre dobro a krásu,
• budovať v dieťati hodnotový systém a obranyschopnosť voči tlaku reklamy,gýču, preferencii materiálnych hodnôt a pod.,
• usmerňovať dieťa k vyšším duchovným hodnotám,
• prispôsobovať sa potrebám konkrétnych oblastí, zohľadňovať nové trendy vo vývojiumení,

• viac sa venovať vývoju vkusovej orientácie detí,
• úzka spoluprácu ZUŠ nielen so základnými školami vmieste pôsobenia, alei s obcou, kultúrnymi centrami či umeleckými súbormi v mieste školy a pod.,
• sústavne vzdelávať a rozširovať obzor žiakov – nielen ich odbornej umeleckej úrovne,ale i v oblasti komunikačno-ľudskej,
• využívať systém projektového vyučovania je možné realizovať dvojakým spôsobom:1. formou vytvárania integratívnych hudobno-scénických a výtvarných projektov rôznych typov (vyžaduje medziodborovú spoluprácu vrámci škôl, prípadne i zaangažovanie profesionálnych umelcov z umeleckých súborov, pôsobiacich v mieste školy ) alebo

  2. analytickým spôsobom v rámci teoretických predmetov.

  5. 2 Profil žiaka

  Po ukončení primárneho umeleckého vzdelania ZUŠ má žiak osvojené základy hudobnej, výtvarnej, tanečnej, literárno-dramatickej a prvotnej kultúrnej gramotnosti. Získal základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Váži si seba aj druhých ľudí, je spôsobilý ústretovo komunikovať a spolupracovať, je vnímavý kpotrebám iných. Získal základy používania odborného jazyka akomunikácie voblasti hudby, výtvarného umenia, tanečného a literárno-dramatického umenia.

  Úroveň rozvinutosti kľúčových spôsobilostí, ktoré žiaci dosiahnu na konci programu primárneho umeleckého vzdelania, nie je ukončená. Vytvára len bázu pre následné stupne vzdelania, pre celoživotné učenie sa, pre zapojenie sa do pracovného procesu. Rozvíjaním kľúčových spôsobilostí v životnom kontexte obsahu predmetov je tvorený model absolventa programu primárneho stupňa umeleckého vzdelania.

  Absolvent primárneho umeleckého vzdelania má osvojené tieto kľúčové spôsobilosti1:

  (a) sociálno-komunikačné spôsobilosti

• –  vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranouprimárnemu stupňu vzdelávania,
• –  dokáže určitý čas sústredene pracovať, náležite reagovať,
• –  uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi,učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,
• –  rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnejkomunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať a vyjadriť svoj názor,
• –  na základnej úrovni využíva technické prostriedky medzi osobnej komunikácie,
• –  rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a preukazuje záujem o primeranú formu medzikultúrnej komunikácie,

  (b) spôsobilosť v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
  – v každodenných situáciách mať schopnosť (na rôznych úrovniach) používať

  modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (projekty, vystúpenia,

  koncerty, výstavy),
  – rozvíja si schopnosť objavovať, pýtať sa ahľadať odpovede, ktoré vedú

  k systematizácii poznatkov,
  (c) spôsobilosti v oblasti informačnej a komunikačnej technológie

  1 Upravené podľa odporúčania Európskeho parlamentu a rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie.

– zavádzať informačné technológie a multimediálnu techniku do vyučovania v ZUŠ a rozširovať ponuky výchovy a vzdelávania a zvyšovanie jej kvality.
Sú rozdelené do troch častí (podľa stratégie informatizácie regionálneho školstva):

• Integrovať IKT do vyučovania
  • žiaci majú získavať nové IKT kompetencie,
  • využívanie IKT kompetencií vo všetkých predmetoch,
  • zmena vyučovacieho procesu na využívanie IKT – zmodernizovať obsahpredmetov s integráciou IKT vo vyučovaní.
• Tvorba edukačného softvéru a obsahu v digitálnej forme
  • podporiť a zabezpečiť pravidelný systém tvorby edukačného softvéru,
  • príprava digitálnych učebných materiálov, digitálnych prameňov a inýchučebných pomôcok,
  • pripraviť e-learningovú podobu učebných textov a materiálov tak, aby tietozabezpečili doplnkovú formu vyučovania s podporou IKT,
• Využitie IKT na spoluprácu medzi školami

• zakladanie regionálnych vzdelávacích sietí.

Ľudia

• Zabezpečiť IKT kompetencie pre učiteľov
• systém kontinuálneho vzdelávania učiteľov v oblasti IKT.

• Finančne ohodnotiť učiteľa s IKT kompetenciami a prepojiť na kariérny rast.
• Zabezpečiť prípravu a posudzovanie edukačného softvéru a elektronickýchmateriálov.

  Infraštruktúra

  • Zabezpečiť prístup k IKT pre žiaka a učiteľa
    • IKT učebne
      • každý žiak musí mať prístup k jednému počítaču,
      • videoprojektory, interaktívne tabule,
      • špecifický multimediálny hardvér, tlačiarne, skenery, videokamery,digitálne fotoaparáty.
    • IKT pre učiteľov
  • zabezpečiť prístup k sieti – prístup do internetu zo všetkých počítačov školy,

• vysokorýchlostný internet,

• bezdrôtové pripojenie wifi, • vzdelávacie siete škôl.

• IKT vo vyučovacom procese a mimo vyučovania
  • tvorba a koordinácia vývoja edukačného SW,
  • vlastná webová stránka školy,
  • národný a regionálne e-portály so zdrojmi edukačných materiálov pre školy.
• Zabezpečiť udržiavanie počítačov, chodu siete a jej bezpečnosť Špecifiká IKT pre rôzne študijné odbory:výtvarný

• počítačová grafika,
• spracovanie fotografií, výtvarných diel,
• počítačová animácia,
• práca s 3D modelmi,
• dizajn, tvorba prezentácií,
• encyklopédie výtvarných diel, galérií, múzeí,hudobný

• elektronické hudobné nástroje, digitálne spracovanie hudby,

• špecifický hardvér,
• digitálne formáty zvukových nahrávok,

• komponovanie a ďalšie spracovanie materiálu,
• digitálne zdroje umeleckých diel,
• edukačné hudobné programy,tanečný
• práca s videom a s ďalšími digitálnymi zdrojmi na internete, literárno-dramatický

• práca s literárnymi zdrojmi na internete,
• tvorba prezentácií,
• práca s videom a zvukom.(d) spôsobilosť učiť sa učiť sa

• –  získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní a získavaní nových poznatkov,
• –  na základe poskytovaných možností uplatňuje základy rôznych techník učenia sa aefektívne si osvojuje poznatky a študijné návyky,
• –  vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učenía v iných činnostiach,
• –  zlepšuje svoju vytrvalosť a iniciatívu, hodnotí svoj pokrok, akceptuje spätnú väzbua uvedomuje si svoje rozvojové možnosti,

  –

  (e) spôsobilosť riešiť problémy

– – –

(f)

– – – –

–

– –

– –

vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, vie rozoznať ozajstný problém, premýšľa ojeho príčinách anavrhne riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti,

pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch,

pokúša sa problémy akonflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom,

osobné, sociálne a občianske spôsobilostivytvára si pozitívny sebaobraz, ktorý podporuje žiacku sebadôveru a sebarozvoj, uvedomuje si vlastné potreby a aktívne využíva svoje možnosti,

uvedomuje si svoje silné a slabé stránky ako svoje tvorivé rozvojové možnosti, sústreďuje sa na kvalitu a vhodnosť svojho výberu voľných činností, aktívne si chráni svoje fyzické a duševné zdravie,

kontroluje vlastné konanie (vrátane násilných a sebazničujúcich modelov konania) a vie odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
uvedomuje si svoje práva a povinnosti a aktívne ich realizuje,
účinne spolupracuje vskupine, podieľa sa na vytváraní triednych, skupinových a celoškolských pravidiel, je zodpovedný a dodržiava dohody,

ochotne prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, diskutuje o nich, prispieva k spoločnej práci,
podieľa sa na vytváraní podporujúcej a motivujúcej sociálno-emočnej klímy v triede a dobrých medziľudských vzťahov,

(g)spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

• –  dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvomumeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
• –  rozvíja schopnosť tvoriť a prijímať umenie,
• –  dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania),
• –  uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,
• –  cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,

• –  rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a vkusový postoj,
• –  pozná základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
• –  pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
• –  správa sa kultúrne, kultivovane, primerane okolnostiam, situáciám, sociálnympozíciám a rolovým funkciám,
• –  je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr.5. 3 Kompetencie (zručnosti, vedomosti, postoje)

  Po ukončení primárneho umeleckého vzdelania majú žiaci schopnosť logicky uvažovať, ovládajú základy hudobnej, výtvarnej, literárno-dramatickej a tanečnej štruktúry, základnú hudobnú, výtvarnú, literárno-dramatickú a tanečnú abecedu, terminológiu a gramotnosť podľa učebných osnov, sú schopní verbálne vyjadriť svoje pocity a postrehy vzťahu výrazových prostriedkov hudby, výtvarného umenia, tanca, slova a ich účinku na seba a na diváka, poslucháča.

  Sú oboznámení so základnými okruhmi sociálnej funkcie hudby, výtvarného umenia, tanečného a literárno-dramatického umenia, slovenskou ľudovou tradíciou (jej zvykoslovím) ako aj tradíciou ostatných národností žijúcich na Slovensku.

  Ovládajú techniku umeleckej tvorby (alebo interpretácie) na vekovo primeranej úrovni v súlade s učebnými osnovami a individuálnymi dispozíciami žiakov.

  Preniknutie do štruktúry daných odborov ZUŠ je na vekovo primeranej úrovni a individuálnych schopnostiach žiakov.

  6. Zásady pre vypracovanie školských vzdelávacích programov ISCED – 1B.

  V šk. r. 2008/2009 školský vzdelávací program pre ZUŠ vypracujú školy pre 1. ročník I. stupňa základného štúdia – hudobného, výtvarného, literárno-dramatického a tanečného odboru podľa platných učebných plánov ZUŠ schválených MŠ SR dňa 22. 12. 2003 pod číslom 11 215/2003 s platnosťou od 1. septembra 2004 (§ 7 Školského zákona o výchove a vzdelávaní).

  Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy . Zriaďovateľ si môže vyžiadať od riaditeľa školy školský vzdelávací program na schválenie.

  Riaditeľ školy zodpovedá na základe dohody svyššie uvedenými subjektmi súlad individuálneho školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom daného školského stupňa.
  ŠkVP si vypracováva škola na základe všeobecne platného avšeobecne záväzného štátneho vzdelávacieho programu. V ňom odráža poslanie, funkcie a špecifikum školy, ako ajstratégiu, ktorú určuje vedenie školy spolu smiestnym regiónom amiestnou obcou. Zohľadňuje v ňom potreby a možnosti žiakov i pedagogického zboru.

  Zásady pre rozpracovanie školského vzdelávacieho programu (ŠkVP)

  • ŠkVP je výpoveďou ZUŠ o predstave hodnoty a kvality poskytovaného vzdelávania,
  • ŠkVP tvorí spolu celý pedagogický zbor.
  • V učebnom pláne školského stupňa sú využité všetky hodiny, ktoré má základnáumelecká škola k dispozícii.
  • Vučebnom pláne školského stupňa sú uvedené aj tie predmety, ktoré nebolizaradené do celonárodného programu primárneho vzdelávania.

• V učebnom pláne školského stupňa má byť špecifikovaný aj spôsob uplatnenia prierezových tematík.
• V prípade, že ZUŠ doplnila počet hodín pre predmety zaradené do štátneho vzdelávacieho programu, musí škola vypracovať učebné osnovy pre každý predmet.
• V prípade zaradenia nových predmetov si škola vypracuje učebné osnovy.Školský vzdelávací program má obsahovať tieto náležitosti

  a) názov vzdelávacieho programu,
  b) vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania,
  c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti,
  d) vlastné zameranie školy,
  e) dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,
  f) učebné osnovy,
  g) učebný plán,
  h) vyučovací jazyk podľa § 12,
  i) spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu
  o získanom vzdelaní,
  j) personálne zabezpečenie,
  k) materiálno–technické a priestorové podmienky,
  l) podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní,
  m) vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,
  n) vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy,
  o) požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov.