ZÁPIS ŽIAKOV!!!
Pozývame Vás na zápis,
Úvod
Štátny vzdelávací program (ŠVP) základných umeleckých škôl (ZUŠ) je podľa nového školského zákona hierarchicky najvyšší cieľovo programový projekt vzdelania, od ktorého sa odvíjajú školské vzdelávacie programy hudobného odboru, výtvarného odboru, tanečného odboru aliterárno-dramatického odboru ZUŠ. Predstavuje prvú, rámcovú úroveň dvojúrovňového participatívneho modelu riadenia škôl.
Systém starostlivosti o talenty je v SR v rámci škôl rôznych stupňov, na ktorých je venovaná osobitná starostlivosť každému žiakovi, jeho zameraniu a individuálnym schopnostiam a kde vzdelávací proces je charakterizovaný vysokým stupňom individuálnej starostlivosti. Umožňujú to najmä variabilné študijné programy aalternatívne metódy práce. Tento výchovný princíp sa uplatňuje na všetkých stupňoch atypoch umeleckých škôl, kde najvýznamnejším spoločným cieľom je výchova žiaka ako samostatnej osobnosti, čo podporuje aj horizontálna a vertikálna prepojenosť umeleckých škôl.
Umelecké školstvo na Slovensku predstavuje ucelenú sústavu výchovy a vzdelania, ktorá poskytuje mladej generácii možnosť rozvíjať svoje nadanie v niektorej z tvorivých disciplín. Jednotlivé zložky tejto sústavy a ich výstupy sú uspôsobené tak, že umožňujú žiakovi pokračovať v umeleckej príprave na vyššom stupni a postupne sa kvalifikovať pre profesionálny výkon niektorého umeleckého povolania. Hlavným cieľom umeleckého školstva je výchova umením (formovanie osobnosti), k umeniu (rozvoj schopnosti tvoriť a prijímať umenie) a pre umenie (príprava na profesionálnu umeleckú činnosť).
Základné umelecké školy pôsobia na najširšej základni a v systéme umeleckého vzdelávania predstavujú základný článok. Svojím hudobným, výtvarným, tanečným aliterárno- dramatickým odborom predstavujú školu, ktorá sa venuje špecializovanej odbornej výchove žiakov so zvýšeným záujmom a predpokladmi pre umeleckú tvorbu.
Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17 Školského zákona o výchove a vzdelávaní (ďalej len §…), pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého vzdelávania v stredných školách a v konzervatóriách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách s pedagogickým alebo umeleckým zameraním.
1. Štátny vzdelávací program (ŠVP)
Povinný obsah vzdelania sa uvádza v platnom učebnom pláne ZUŠ schválenom MŠ SR dňa 22. 12. 2003 pod číslom 11 215/2003 s platnosťou od 1. septembra 2004, ktorý je záväzný pre všetky odbory vo všetkých ročníkoch ZUŠ, v školskom roku 2008/2009.
Podľa uvedeného učebného plánu si v šk. r. 2008/2009 tvoria ZUŠ školské vzdelávacie programy pre 1. ročník I. stupňa základného štúdia ZUŠ (§ 7, ods. 2).
Od šk. r. 2009/2010 bude vypracovaný nový učebný plán pre ZUŠ.
socializáciu žiakov vlastnou kultúrou školy a jej prostredia,
a lokálnych podmienok a požiadaviek, pričom stavia na cieľoch ZUŠ,
1. 1 Stupne základného umeleckého vzdelania (§ 17)
Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole.
Základné umelecké vzdelanie sa člení na
a) primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,
b) nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.
1. 2 Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách ( § 51)
(1) Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.
(2) Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky. (3) Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.
(4) Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky.
(5) V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách, konzervatóriách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.
(6) Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.
(7) Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány.
(8) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.
2. Školský vzdelávací program (ŠkVP) (§ 7)
Voliteľný obsah vzdelania v učebnom pláne ZUŠ.
Školský vzdelávací program (ŠkVP) vZUŠ sa realizuje na základe učebných plánov, učebných osnov, metodických materiálov, pedagogicko-organizačných dokumentov. Sú vypracované metodické pokyny na hodnotenie aklasifikáciu žiakov, podľa ktorých sa uskutočňuje hodnotenie a klasifikácia výkonov priebežných aj na polročných a koncoročných vysvedčeniach, realizujú sa prijímacie, ročníkové a absolventské skúšky, vškolách sú zriadené pedagogické a umelecké rady, odborno-metodické komisie, rodičovské združenia, rada školy a iné, ktoré sa podieľajú na kvalitnom fungovaní škôl.
ZUŠ sa vnezanedbateľnej miere zapájajú do verejnej kultúrno-spoločenskej činnosti. Vytvárajú personálne podmienky pre vznik rôznych neprofesionálnych súborov a aktivít v umeleckej oblasti. V niektorých regiónoch Slovenska tvoria jediný alebo podstatný zdroj kultúrno-umeleckých aktivít. V tejto súvislosti majú nezastupiteľné postavenie v sústave škôl. Voliteľný obsah vzdelávania je napĺňaný v školskom vzdelávacom programe (ŠkVP) ZUŠ, ktorý predstavuje druhú úroveň participatívneho modelu riadenia ZUŠ. Štát dáva dôveru ZUŠ, aby v spolupráci so širšou komunitou spoznali požiadavky obce, regiónu a premietli ich do obsahu vzdelania v rámci voľných hodín. Poskytuje ZUŠ možnosť profilovať sa
a vychádzať v ústrety potrebám a záujmom žiakov.
2.1 Možnosti využitia voľného počtu hodín (v ŠkVP)
● Učebné predmety, ktoré rozširujú aprehlbujú obsah predmetov zaradených doŠtátneho vzdelávacieho programu ako voliteľné predmety učebného plánuv jednotlivých odboroch ZUŠ, tvoria voliteľnú časť vzdelávacieho programu ZUŠ, t. j., nepovinné voliteľné predmety uvedené v platných učebných plánoch sa menia na voľné hodiny, ktorými škola disponuje v rámci školského vzdelávacieho programu a ktoré si ZUŠ sama zvolí a sama si pripraví ich obsah.
(ISCED – International Standard Classification of Education)
Pre vypracovanie Štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých stupňov vzdelávania používame aj na Slovensku klasifikáciu ISCED (UNESCO, 1999) pre obsahové oblasti vzdelávania, podľa ktorej sa postupuje vEurópskej únii a ktorú akceptujú aj iné medzinárodné organizácie (napr. OECD).
Základný stupeň umeleckého vzdelania, podľa International Standard Classification of Education (ďalej len ISCED), poskytujú v Slovenskej republike základné umelecké školy (ďalej len ZUŠ). Vtejto súvislosti ide oprimárne vzdelanie – 1B anižšie sekundárne vzdelanie – 2B. Zároveň sú ZUŠ súčasťou sústavy základných a stredných škôl.
Medzinárodná klasifikácia vzdelávania ISCED
Stupeň ISCED |
Stupeň školskej sústavy- opis |
V slovenskom školskej sústave |
ISCED 0 |
Predprimárne vzdelávanie nultého stupňa – všetky druhy vzdelávania predchádzajúce primárnu úroveň |
Vzdelávanie prebiehajúce v materských školách |
ISCED 1 ISCED 1B |
Primárne vzdelávanie – vzdelávanie na primárnej úrovni |
1. stupeň základnej školy (1. – 4. ročník) 1. časť I. stupňa základného štúdia ZUŠ |
ISCED 2 ISCED 2A ISCED 2B 2B ISCED 2C |
Nižšie sekundárne vzdelávanie – vzdelávanie na nižšom sekundárnom stupni. Nadväzuje na primárne vzdelávanie pred vstupom na vyššie sekundárne vzdelávanie 2. stupeň základnej školy Ukončené povinné vzdelávanie v rámci neukončeného odborného vzdelávania Ukončené umelecké vzdelávanie na nižšej sekundárnej úrovni Zaučenie v odbore |
2. stupeň základnej školy (5.-9. ročník) a nižšie ročníky 5- a 8- ročných gymnázií a konzervatórií (po ročník, ktorý zodpovedá 9. ročníku základnej školy) 2. časť I. stupňa základného štúdia ZUŠ |
ISCED 3 ISCED 3A ISCED 3B ISCED 3C |
Vyššie sekundárne vzdelávanie – vzdelávanie, ktoré nasleduje po ukončení nižšieho sekundárneho stupňa pred vstupom do terciálneho stupňa Stredné (všeobecné) vzdelávanie s maturitou (gymnázium) Stredné odborné vzdelávanie s maturitou Stredné odborné vzdelávanie |
Do vyššej sekundárnej úrovne sa zaraďujú štvorročné gymnáziá a vyššie ročníky 5- a 8-ročných gymnázií (všeobecné vzdelávanie), stredné odborné školy (vrátane vyšších ročníkov konzervatórií) a stredné odborné učilištia (odborné vzdelávanie) |
4. Prípravné štúdium ZUŠ
Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre talentované deti v predškolskom veku na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností dieťaťa a jeho následné zaradenie do príslušného umeleckého odboru. Pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia vliterárno- dramatickom odbore, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium na druhom stupni.
Výchovno-vzdelávací proces vychádza prevažne zo spontánnych a hrových činností dieťaťa, ktoré vychádzajú z automotivačnej hravosti a z detskej naratívnosti. Je dôležité venovať pozornosť psychologickým faktorom – prirodzenej túžbe dieťaťa po tvorivosti, hre
a improvizácii – prebudiť vnímavosť, predstavivosť a následne formovať návyky. Hravý spôsob výučby PŠ zefektívňuje prácu, udržuje záujem dieťaťa a rozvíja jeho fantáziu. Dôležitá je atraktívnosť tém a objavnosť.
5. Prvá časť prvého stupňa základného štúdia – primárne umelecké vzdelanie – ISCED 1 B
Ťažisko výučby spočíva v zapojení poznávacieho procesu (v zmysle racionálnom i mimoracionálnom) do vzťahu s tvorením.
5. 1 Ciele primárneho vzdelávania
Súčasná základná umelecká škola svojimi špeciálnymi vzdelávacími a kultúrno-výchovnými cieľmi, obsahom a organizáciou vzdelávania v značnej miere spĺňa požadované atribúty školy s významným kultúrno-výchovným poslaním. ZUŠ vytvárajú podmienky pre aktívnu umeleckú činnosť žiakov základných astredných škôl včase mimo vyučovania v popoludňajších hodinách, ich náplň sa tak stáva významnou a zmysluplnou súčasťou programu výchovy a vzdelávania a účinným nástrojom úsilia proti negatívnym prejavom správania, drogovej závislosti a kriminalite.
V ontogenetickom vývoji jedinca existujú obdobia, v ktorých sú vytvorené najvhodnejšie podmienky na formovanie určitých vlastností osobnosti. Potreba koordinovať formovanie určitých vlastností a postojov osobnosti počas psychického a somatického vývoja jedinca je vedecky podložená. Jej uplatňovanie je obzvlášť dôležité pri rozvíjaní schopností a najmä zručností a návykov, ktoré sú predmetom umeleckého vzdelávania. Práve tieto procesy, vyžadujúce si rovnomerný rozvoj a koordináciu viacerých zložiek osobnosti a zosúladenie činnosti viacerých systémov, možno úspešne rozvíjať spravidla vobdobí mladšieho a staršieho školského veku.
V postpubertálnom období a v období adolescencie ich už spravidla nie je možné efektívne rozvíjať. Vyššie uvedené je potrebné chápať vsúvislosti so špecifikami výchovy a vzdelávania v jednotlivých umeleckých odboroch. Preto aj odporúčaný vek na prijatie do základnej umeleckej školy je uvedený vplatných učebných plánoch pre ZUŠ podľa jednotlivých umeleckých odborov. Z toho vyplýva opodstatnenosť, v mnohých prípadoch nevyhnutnosť, začať umelecké vzdelávanie vmladšom školskom, prípadne už v predškolskom veku dieťaťa. Učebné plány to umožňujú.
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplývajú nasledovné ciele:
2. analytickým spôsobom v rámci teoretických predmetov.
5. 2 Profil žiaka
Po ukončení primárneho umeleckého vzdelania ZUŠ má žiak osvojené základy hudobnej, výtvarnej, tanečnej, literárno-dramatickej a prvotnej kultúrnej gramotnosti. Získal základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Váži si seba aj druhých ľudí, je spôsobilý ústretovo komunikovať a spolupracovať, je vnímavý kpotrebám iných. Získal základy používania odborného jazyka akomunikácie voblasti hudby, výtvarného umenia, tanečného a literárno-dramatického umenia.
Úroveň rozvinutosti kľúčových spôsobilostí, ktoré žiaci dosiahnu na konci programu primárneho umeleckého vzdelania, nie je ukončená. Vytvára len bázu pre následné stupne vzdelania, pre celoživotné učenie sa, pre zapojenie sa do pracovného procesu. Rozvíjaním kľúčových spôsobilostí v životnom kontexte obsahu predmetov je tvorený model absolventa programu primárneho stupňa umeleckého vzdelania.
Absolvent primárneho umeleckého vzdelania má osvojené tieto kľúčové spôsobilosti1:
(a) sociálno-komunikačné spôsobilosti
(b) spôsobilosť v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
– v každodenných situáciách mať schopnosť (na rôznych úrovniach) používať
modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (projekty, vystúpenia,
koncerty, výstavy),
– rozvíja si schopnosť objavovať, pýtať sa ahľadať odpovede, ktoré vedú
k systematizácii poznatkov,
(c) spôsobilosti v oblasti informačnej a komunikačnej technológie
1 Upravené podľa odporúčania Európskeho parlamentu a rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie.
– zavádzať informačné technológie a multimediálnu techniku do vyučovania v ZUŠ a rozširovať ponuky výchovy a vzdelávania a zvyšovanie jej kvality.
Sú rozdelené do troch častí (podľa stratégie informatizácie regionálneho školstva):
• zakladanie regionálnych vzdelávacích sietí.
Ľudia
• Zabezpečiť IKT kompetencie pre učiteľov
• systém kontinuálneho vzdelávania učiteľov v oblasti IKT.
Infraštruktúra
• vysokorýchlostný internet,
• bezdrôtové pripojenie wifi, • vzdelávacie siete škôl.
• elektronické hudobné nástroje, digitálne spracovanie hudby,
–
(e) spôsobilosť riešiť problémy
– – –
(f)
– – – –
–
– –
– –
vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, vie rozoznať ozajstný problém, premýšľa ojeho príčinách anavrhne riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti,
pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch,
pokúša sa problémy akonflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom,
osobné, sociálne a občianske spôsobilostivytvára si pozitívny sebaobraz, ktorý podporuje žiacku sebadôveru a sebarozvoj, uvedomuje si vlastné potreby a aktívne využíva svoje možnosti,
uvedomuje si svoje silné a slabé stránky ako svoje tvorivé rozvojové možnosti, sústreďuje sa na kvalitu a vhodnosť svojho výberu voľných činností, aktívne si chráni svoje fyzické a duševné zdravie,
kontroluje vlastné konanie (vrátane násilných a sebazničujúcich modelov konania) a vie odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
uvedomuje si svoje práva a povinnosti a aktívne ich realizuje,
účinne spolupracuje vskupine, podieľa sa na vytváraní triednych, skupinových a celoškolských pravidiel, je zodpovedný a dodržiava dohody,
ochotne prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, diskutuje o nich, prispieva k spoločnej práci,
podieľa sa na vytváraní podporujúcej a motivujúcej sociálno-emočnej klímy v triede a dobrých medziľudských vzťahov,
(g)spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
Po ukončení primárneho umeleckého vzdelania majú žiaci schopnosť logicky uvažovať, ovládajú základy hudobnej, výtvarnej, literárno-dramatickej a tanečnej štruktúry, základnú hudobnú, výtvarnú, literárno-dramatickú a tanečnú abecedu, terminológiu a gramotnosť podľa učebných osnov, sú schopní verbálne vyjadriť svoje pocity a postrehy vzťahu výrazových prostriedkov hudby, výtvarného umenia, tanca, slova a ich účinku na seba a na diváka, poslucháča.
Sú oboznámení so základnými okruhmi sociálnej funkcie hudby, výtvarného umenia, tanečného a literárno-dramatického umenia, slovenskou ľudovou tradíciou (jej zvykoslovím) ako aj tradíciou ostatných národností žijúcich na Slovensku.
Ovládajú techniku umeleckej tvorby (alebo interpretácie) na vekovo primeranej úrovni v súlade s učebnými osnovami a individuálnymi dispozíciami žiakov.
Preniknutie do štruktúry daných odborov ZUŠ je na vekovo primeranej úrovni a individuálnych schopnostiach žiakov.
6. Zásady pre vypracovanie školských vzdelávacích programov ISCED – 1B.
V šk. r. 2008/2009 školský vzdelávací program pre ZUŠ vypracujú školy pre 1. ročník I. stupňa základného štúdia – hudobného, výtvarného, literárno-dramatického a tanečného odboru podľa platných učebných plánov ZUŠ schválených MŠ SR dňa 22. 12. 2003 pod číslom 11 215/2003 s platnosťou od 1. septembra 2004 (§ 7 Školského zákona o výchove a vzdelávaní).
Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy . Zriaďovateľ si môže vyžiadať od riaditeľa školy školský vzdelávací program na schválenie.
Riaditeľ školy zodpovedá na základe dohody svyššie uvedenými subjektmi súlad individuálneho školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom daného školského stupňa.
ŠkVP si vypracováva škola na základe všeobecne platného avšeobecne záväzného štátneho vzdelávacieho programu. V ňom odráža poslanie, funkcie a špecifikum školy, ako ajstratégiu, ktorú určuje vedenie školy spolu smiestnym regiónom amiestnou obcou. Zohľadňuje v ňom potreby a možnosti žiakov i pedagogického zboru.
Zásady pre rozpracovanie školského vzdelávacieho programu (ŠkVP)
a) názov vzdelávacieho programu,
b) vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania,
c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti,
d) vlastné zameranie školy,
e) dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,
f) učebné osnovy,
g) učebný plán,
h) vyučovací jazyk podľa § 12,
i) spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu
o získanom vzdelaní,
j) personálne zabezpečenie,
k) materiálno–technické a priestorové podmienky,
l) podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní,
m) vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,
n) vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy,
o) požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov.